Svetelné znečistenie
Svetelné znečistenie je vo všeobecnosti akékoľvek umelé svetlo s nežiaducími vedľajšími účinkami. Je to svetlo, ktoré je rozptýlené v atmosfére (na molekulách plynov, na časticiach prirodzeného alebo umelého pôvodu), je umelo pridávané do nočného prostredia, svieti tam, kde to nie je potrebné.
Svetelné znečistenie vzniká rozptylom svetla v atmosfére. Z hľadiska šírenia tohto znečistenia sú najhoršie takzvané šikmé zväzky. Ak smeruje svetlo zo zdroja kolmo hore, v atmosfére sa rozptýli len 30 %, ostatné unikne do vesmíru. Pri svietení v uhle 15˚ nad horizont sa však rozptýli už 76 % a pri 5˚ dokonca 97 %.
Svetelné znečistenie spôsobujú väčšinou verejné osvetlenia. Tie majú osvetľovať určitú plochu, ale práve naopak osvetľujú aj miesta, ktoré nemajú byť osvetlené (domy, záhrady...).
Svetelné znečistenie v obci Hniezdne
Meranie svetelného znečistenia
Meranie pomocou satelitu
Prvým zo spôsobov merania svetelného znečistenia je snímanie povrchu Zeme pomocou satelitov, ktoré sú na obežnej dráhe. Získané informácie sa spracujú pomocou vedeckých metód. Výsledkom je mapa svetelného znečistenia pomocou, ktorej zistíme úroveň znečistenia na určitom mieste.
Meranie pomocou zraku
Najjednoduchším spôsobom merania svetelného znečistenia je pozorovanie nočnej oblohy s následným porovnávaním viditeľnosti hviezd s mapami simulujúcich rôzne úrovne svetelného znečistenia. Túto metódu používajú na stanovenie svetelného znečistenia mnohé projekty ako Globe at Night.
Meranie pomocou zariadenia SQM
Najrýchlejším spôsobom je meranie pomocou zariadenia SQM (Sky Quality Meter). Jeho používanie je však veľmi jednoduché a prístroj je veľmi presný. To nám umožňuje jednotlivé lokality a merania porovnávať. Po stlačení tlačidla sa po chvíľke na displeji prístroja zobrazí číslo, ktoré určuje jas oblohy v mag/arcsec2. Vďaka tejto možnosti sa prístroj používa nie len na amatérske, ale aj vedecké účely.
Zariadenie SQM
Bortlova stupnica
V roku 2001 americký astronóm John E. Bortle publikoval deväťbodovú stupnicu tmavosti oblohy známu ako Bortlova stupnica (viď nižšie)
| Stupeň | Názov | Mag/arcsec^2 | Popis |
|---|---|---|---|
| 1. | Vynikajúca, skutočne tmavá obloha | 21.70 - 22.00 | Mliečna cestá je tak jasná, že na zem vrhá zreteľné hmlisté tiene. Mnoho objektov vzdialeného vesmíru sú dobre viditeľné. |
| 2. | Skutočne tmavá obloha | 21.50 - 21.69 | Mliečna cesta má pri pohľade voľným okom veľmi bohatú štruktúru. Mnoho objektov vzdialeného vesmíru sú dobre viditeľné. |
| 3. | Vidiecka obloha | 21.30 - 21.49 | Pozdĺž horizontu je možné vidieť známky mierneho svetelného znečistenia. Mraky sú trochu osvetlené nad najjasnejšími miestami pri horizonte. Mliečna cesta je nádherná a hviezdokopy sú viditeľné voľným okom. |
| 4. | Vidiecka a prímestská obloha | 20.40 - 21.29 | Výrazné "čiapky" svetelného znečistenia sú vidieť v mnohých smeroch. Mliečna cesta vysoko nad obzorom je pôsobivá, ale chýbajú jej detaily. Mraky v smeroch zdrojov svetla sú osvetlené. |
| 5. | Prímestská obloha | 19.90 - 20.39 | Mliečna cesta je veľmi slabo viditeľná blízko horizontu a aj vysoko nad hlavou sa javí ako vyblednutá. Svetelné znečistenie je jasno viditeľné vo väčšine smerov a mraky sú zreteľne jasnejšie než obloha. |
| 6. | Jasná prímestská obloha | 19.31 - 19.89 | Náznaky Mliečnej cesty sú zrejmé nad hlavou. Mraky na oblohe sú jasne osvetlené. Takáto obloha sa nachádza v menších mestách a v okolí veľkých miest. |
| 7. | Prímestská a mestská obloha | 18.66 - 19.30 | Celá obloha má hmlistý, šedivý nádych. Mliečna cesta je mierne viditeľná alebo vôbec neviditeľná. Takáto obloha sa nachádza vo väčšine stredne veľkých miest, okrajových častiach veľkomiest. |
| 8. a 9. | Mestská obloha a obloha vo veľkomeste | 18.10 - 18.65, - 18.09 | Celá obloha jasne žiari a to aj nad hlavou. Mnoho hviezd tvoriacich známe súhvezdia nie sú viditeľné. Táto obloha sa nachádza v centre veľkých miest ako je Praha. |
